03. 06. 2024
Čo priniesol baranovírus
a
čo priniesla sociálna izolácia?
Druhá časť
V predchádzajúcej časti som sa veľmi jemne dotkol okrajových prejavov baranovírusu. V dnešnom pokračovaní sa budem snažiť ísť trochu hlbšie o jeho prejav na spoločnosti.
Článok oblastne zúžim na Slovenskú republiku.
Takže, čo priniesol baranovírus?
! ODHALENIE !
Každý si uvedomuje, že na Slovensku prebiehaniečo mimoriadne, nezvyklé s veľmi podozrivo známymi prejavmi, podobnými prejavom fašistického Nemecka počas období rokov 1940 až 1945. Tieto prejavy boli schválené s historicky skresleným pracovným názvom „Konečné riešenie židovskej otázky“ z 20. januára 1942 na konferencii vo Wansee vedenej jej predsedom Reinhardom Tristanom Eugenom Heydrichom.
V rokoch 1941 až 1942 boli postavené koncen-tračné vyhladzovacie tábory Belzec, Sobibor, Treblinka, Chelmno, Majdanek a Auschwitz-Birkenau (Osvienčim-Březinka).
Podstatou tohto „konečného riešenia“ BOLO HLAVNE VYHLADENIE SLOVANSKEJ RASY, potom Cigáňov a až nakoniec, ako účelovo historická kamufláž – židov. Sfalšovaná história tvrdí, že boli na nacistickým Nemeckom okupovaných územiach, smerom na východ, ako Poľsko, Litva, Lotyšsko, Ukrajina a ostatné, až na územia napadnutého Ruska, údajne popravovaní židia, ale pravdou je, že boli vykonávané popravy v prvej rade na Slovanoch! Už existuje zdrvujúco nepriestrelné množství dôkazov, že to bolo práve takto, ako uvádzam! Ale o tomto nie je tento článok.
Článok sa bude týkať podozrivo podobnej paralely týchto udalostí na území Slovenskej republiky od marca 2020 a pozrieme sa na udalosti od 9. decembra 1945 do 20. augusta 1947 nad fašistickými odborníkmi z oblasti medicíny. Áno, jednalo sa o jeden z desiatkov procesov, kde bol riešený súdny právny prípad dvadsiatich nacistických lekárov, vo východnej budove Justičného paláca mesta Norimberg.
Hlavným pojednávaním boli násilné páchania rôznych lekárskych pokusov, vraždenie väzňov pre súkromnú zbierku SS-Hauptsturmfuhrera Augusta Hirta, ako nútená eutanázia, nútená sterilizácia, pokusy horčicovým planom (yperitom)...
Výrok obvinenia spočíval v:
- páchanie vojenskej krutosti a agresívnych zločinov
proti ľudskosti;
- účasť na militantných zločinoch;
- účasť v akciách považovaných za zločin proti
ľudskosti;
- účasť v oficiálne uznaných zločineckých organizáciách.
Obsah obvinení sa neskôr stal súčasťou ustanovení Norimberského Kódexu (v závere tohoto článku). V tomto smere bola vyformovaná bioetika.
Vyhlásenie rozsudku súdu (bez možnosti odvolania) bolo 20. augusta 1947. Konkrétni zadržaní boli obvinení z vykonávania nebezpečných pokusov na ľuďoch bez ich súhlasu, zo skutkov, ktoré spočiatku poškodzovali ich zdravie, vrátane smrteľných následkov.
Zameranie a úroveň ukázali úlohu Norimberského Kódexu v ďalšom vývoji medicíny, ako aj práva.
V povojnových rokoch, na Norimberskom procese, vinní nenadobudli presvedčenie zo svojho škodlivého správania sa. Po ukončení Norimberského procesu s fašistickými lekármi v auguste 1947 prijal a zverejnil Norimberský tribunál dôležitý dokument upravujúci etický kódex v medicíne. Norimberský Kódex je prvý a základný medzinárodný dokument upravujúci princípy uskutočňovania lekárskych experimentov na ľuďoch, ktorý špecifikuje etické pravidlá pre vedcov uskutočňujúcich lekárske experimenty. Tento dokument je stále jedným z popredných. Základné princípy zvýraznené Norimberským tribunálom v obsahu Norimberského Kódexu boli, že medicína môže pôsobiť iba pre človeka a ak by boli pokusy vykonávané na ľuďoch v rozpore, boli by vykonávané iba s dobrovoľným súhlasom pacienta, uvedomujúceho si nebezpečenstvá priebehu a výsledkov experimentu, ktoré sa ho týkajú, dôsledkov pre jeho osobné zdravie a zdravie ostatných. Tieto experimenty sú iba kvôli zlepšeniu situácie celého ľudstva.
10 princípov Norimberského Kódexu zdôrazňuje ustanovenia o dobrovoľnosti, demokracii a neškodení na zdraví človeka v úplne každej fáze lekárskeho experimentu. Absolútne nevyhnutnou podmienkou na uskutočnenie tohto lekárskeho procesu na človeku je jeho dobrovoľný súhlas.
Toto upozorňuje, že človek, ktorý sa zúčastňuje na experimente v úlohe subjektu, musí:
- mať formálne právo dať takýto súhlas;
- mať právo na realizáciu vlastnej vôle výberu a necítiť psychický alebo fyzický nátlak,
akékoľvek formy násilia, klamu, podvodu, rafinovanosti alebo iných skrytých foriem
donucovania;
- mať dostatočné množstvo informácií na to, aby porozumel podstate experimentu a sám
sa rozhodol, či súhlasiť a pristúpiť na experiment.
Posledný bod znamená, že pacient, skôr ako dá súhlas na svoju účasť na určitom experimente, musí byť oboznámený s informáciami o obsahu, druhu a trvaní tohto procesu; o formách a spôsoboch jeho výkonu; o všetkých možných problémoch a rizikách spojených s priebehom experimentu a nakoniec o možných dôsledkoch na fyzické alebo psychické zdravie pacienta, ktoré sa môžu prejaviť ako dôsledok z jeho účasti na experimente.
Ustanovenia o zodpovednosti za pokusy sú pevne stanovené v obsahu Norimberského Kódexu. Bioetika tiež zdôrazňuje, že počas lekárskeho procesu musí byť zodpovedná osoba plne zodpovedná za bezpečnosť pacienta, ktorý je priamym účastníkom experimentu. Spravidla to je zamestnanec, ktorý iniciuje, riadi alebo zaujíma popredné miesto medzi lekármi – autoritami, vedcami alebo výskumníkmi uskutočňujúcimi tento experiment. Je tu tiež osobná zainteresovanosť a zodpovednosť každého úradníka, ktorú nemožno preniesť na inú osobu v žiadnom prípade.
Tu je niekoľko ustanovení, vrátane 10 zásad Norimberského Kódexu, ktoré musia lekári dodržiavať minimálne z etických dôvodov:
- nie je možné uskutočňovať žiadnu lekársku prax, keď tu je 100% možnosť smrti, alebo rozvoj ochorenia, patológie, traumy spôsobujúcej zdravotné postihnutie pacienta;
- nad rámec zákazu, kde môžu byť experimenty v ktorých budú samotní výskumní lekári testovanými osobami v nebezpečných experimentoch;
- uskutočneniu musí predchádzať procesne správne školenie a jeho vykonávanie by malo byť uskutočňované pomocou špeciálneho vybavenia potrebného na ochranu pacienta, dokonca už z najmenšej pravdepodobnosti získania zdravotného postihnutia alebo dokonca smrti;
- experiment musia vykonávať iba špecialisti s príslušnou kvalifikáciou; na všetkých úrovniach experimentu, je nevyhnutná vysoká profesionalita a pozornosť, od osôb zainteresovaných v ňom;
- počas experimentu má mať pacient možnosť proces zastaviť ak, podľa jeho názoru je fyzický alebo duševný stav jeho organizmu v ohrození v pokračovaní v pokuse.
Problémy medicínskych experimentov uvedené v Norimberskom Kódexe sú stále aktuálne. Mnohí z medicínskych výskumníkov so žoldnierskymi motívmi alebo z neznalosti pokračujú v pokusoch snažiac sa odstrániť rozdiely medzi lekárom (ošetrujúcim pacienta) a vedcom – experimentátorom (pracujúcim na potvrdení hypotézy) tak, ako pred Norimberským procesom. Ukazuje sa, že rozdiel medzi liečením a skúsenosťami, pacientom a subjektom výskumu pre mnohých lekárov neexistuje. Avšak, tieto rozdiely sú zásadné z hľadiska ochrany ľudských práv, pretože ak sa vedci zapájajú do nebezpečných výskumov a toto sa prezentuje ako liečba pacienta, sú nakoniec porušované práva pacienta.
Norimberský Kódex, Dohoda o Ľudských Právach, existujúci v súčasnosti a moderná lekárska etika sú jasne prepojené. Lekári musia vyjadrovať, dodržiavať a ctiť si hlavný kódex lekárskej etiky, založený na zachovávaní ľudských práv v prospech rozvoja celého ľudstva, pretože aj lekári, ktorí nie sú spojení s Nacizmom, nie sú chránení pred politickými, ekonomickými alebo ostatnými organizáciami, ktoré môžu realizovať svoje činnosti vo svojich vlastných sebeckých záujmoch.
Preto niet divu, že sú pokusy o porušovaní Norimberského Kódexu. Tento dokument sa stal akousi zbierkou etických pravidiel na vykonávanie medicínskych experimentov s dobrovoľnou účasťou jedného alebo viacerých ľudí, ako na morčatách. Vrátane štúdie s biologickými tkanivami alebo s informáciami na základe ktorých je možné identifikovaťť konkrétnu osobu, od ktorej boli získané. Obsah vyhlásenia je definovaný pre použitie ako jediného dokumentu a žiadny oddelený paragraf alebo odsek nesmú byť použité bez zohľadnenia ostatných ustanovení.
Aj keď bol dokument adresovaný predovšetkým lekárom, predpokladalo sa, že ostatní členovia lekárskych organizácií musia byť v súlade s týmito zásadami. Predovšetkým, povinnosťou lekára je pomáhať a chrániť zdravie ľudí.
Udalosti posledných rokov ukazujú etický význam takýchto dokumentov, ako sú Norimberský Kódex a Helsinská Deklarácia. Bioetika a história jej porušovania ukazujú, že lekári s konkrétnymi privilégiami a s právomocami sa nemôžu rozpamätať na svoje najdôležitejšie poslanie a etické pravidlá, uplatňovať odborné vedomosti a zručnosti pri zabíjaní, výsmechu a likvidácií ľudí pod zámienkou rozvoja lekárskej vedy.
Nemeckí lekári nemeckej éry Adolfa Hitlera nedokázali zachovávať obozretnosť a podľahli pokušeniu považovať celý štát za pacienta a likvidovať celé národy pre „ ZACHOVANIE ZDRAVIA NÁRODA“. Pre tieto roky bola medicína charakteristická neľudskou činnosťou vo vzťahu k určitým sociálno-etickým skupinám; rôzne spoločenské a politické problémy súčasnosti sa zredukovali na medicínske aspekty, lekárov učili vykonávať nevyhnutné politické úlohy štátu, rozvíjať strach pred nechceným obyvateľstvom, to znamená nútiť ich k spolupráci s vládou; byrokracia a zanedbávanie problémov etiky a práv obyvateľstva.
Je nevyhnutné si uvedomiť historický význam Norimbergu a preto by tieto udalosti mali byť prioritným záujmom nie len lekárov ale aj právnikov.
Pravdepodobne vždy, keď vojenské akcie, politická rigidná ideológia nútia pohľad na človeka iba ako na objekt, ktorý stratil svoju ľudskú podstatu. Norimberský Kódex je veľmi, veľmi podstatný. Zásady zakotvené v Norimberskom Kódexe a Helsinskej Deklarácii (proces sa stal precedensom medzinárodného práva) boli opakovane základom mnohých medzinárodných a štátnych legislatívnych dokumentov v oblasti či už lekárskych alebo sociálnych pokusov na ľuďoch.
Ako červená niť týchto dokumentov sa tiahne aj legislatívnym právom Ústavy Slovenskej Republiky a platným Trestným zákonom za potláčanie ľudských práv uvedené v desiatej hlave §259 až §263, s mimoriadnym zreteľom na ustanovenie §260 a §261 propagácia a podpora fašizmu alebo podobného hnutia smerujúceho k potláčaniu práv a slobôd pracujúceho ľudu lebo verejné prejavovanie sympatii k fašizmu alebo k inému podobnému hnutiu v súvislosti so sociálnym experimentom na území Slovenskej Republiky od marca 2020. Tento prejav v národe napĺňa všetky znaky realizácie fašizmu na obyvateľstve Slovenskej Republiky tak, ako to bolo za čias prejednávaných Norimberským Procesom do 20. augusta 1947.
Desať bodov, paragrafov Norimberského Kódexu:
1. Dobrovoľný súhlas človeka je absolútne nevyhnutný. To znamená, že dotknutý človek musí byť právne spôsobilý dať súhlas. Musí byť v postavení, v ktorom má moc vykonávať slobodné rozhodnutia a to bez ovplyvňovania akýmkoľvek násilím, podvodom, klamstvom / zavádzaním, hrozbami, preháňaním, či inou skrytou / záludnou podobou obmedzovania alebo donucovania. Musí tiež mať dostatočné poznanie a pochopenie podstaty predmetnej záležitosti, čo mu umožní učiniť informované a zasvätené rozhodnutie. To si vyžaduje, aby bol účastník pokusu pred prijatím súhlasného rozhodnutia oboznámený s povahou, trvaním a účelom pokusu, so spôsobmi a prostriedkami, ktoré majú byť v pokuse použité, so všetkými nepríjemnosťami a nebezpečenstvami, ktoré možno odôvodnene očakávať, ako aj s účinkami na svoje zdravie alebo osobnosť, ktoré možno nastanú kvôli jeho účasti na tomto pokuse. Povinnosť a zodpovednosť presvedčiť sa o tejto akosti súhlasu s účasťou na pokuse leží na pleciach každého jednotlivca, ktorý daný pokus navrhuje, riadi alebo sa na ňom podieľa. Je to osobná povinnosť a zodpovednosť, ktorú nemožno beztrestne preniesť na iného.
2. Pokus musí byť navrhnutý tak, aby priniesol pre dobro spoločnosti plodné výsledky, ktoré nemožno získať inými spôsobmi či prostriedkami a ktoré nie sú vo svojej podstate náhodné či nepotrebné.
3. Pokus musí byť založený na výsledkoch pokusov na zvieratách i na poznaní prirodzeného priebehu danej choroby či iného skúmaného problému a musí byť navrhnutý tak, aby očakávané výsledky ospravedlňovali vykonanie tohto pokusu.
4. Pokus musí byť vykonaný tak, aby sa predišlo všetkému zbytočnému telesnému či duševnému utrpeniu a poškodeniu zdravia.
5. Nesmie byť vykonaný taký pokus, u ktorého je vopred známy dôvod domnievať sa, že môže spôsobiť smrť alebo zdravotné postihnutie, snáď s výnimkou prípadov, v ktorých účastníkmi pokusu sú samotní lekári, ktorí pokus vykonávajú.
6. Stupeň rizika, podstupovaného účastníkmi pokusu, nesmie nikdy prekročiť stupeň rizika,
vyplývajúci z humanitárnej dôležitosti problému, ktorý má tento pokus vyriešiť.
7. Musí byť vykonaná primeraná príprava a poskytnuté náležité vybavenie na ochranu účastníkov pokusu aj pred málo pravdepodobnými poškodeniami zdravia, zdravotnými postihnutiami či úmrtím.
8. Pokus smú vykonávať len vedecky vzdelané osoby. Počas všetkých stupňov pokusu sa od ľudí, vykonávajúcich pokus alebo zapojených do pokusu, musí vyžadovať najvyšší stupeň zručnosti, skúsenosti a starostlivosti.
9. Počas pokusu musí mať účastník pokusu slobodu ukončiť svoju účasť na pokuse, ak sa dostal do takého telesného alebo duševného stavu, v ktorom sa mu pokračovanie v účasti na pokuse javí ako nemožné.
10. Príslušný vedec musí byť pripravený prerušiť prebiehajúci pokus v ktoromkoľvek stupni, ak má dobrý dôvod (použijúc svoju dobrú vieru, vynikajúce zručnosti / skúsenosti a starostlivé zváženie, ktoré sa od neho požadujú) domnievať sa, že pokračovanie v pokuse pravdepodobne spôsobí poškodenie zdravia, zdravotné postihnutie alebo smrť účastníkovi pokusu.
TAKŽE
?
Priniesol fašistické praktiky na
obyvateľstve!!!!!
Spracoval Michal Zelensky
První část zde: Čo priniesol baranovírus a čo priniesla sociálna izolácia? 1.část - Autor Michal Zelenský (konceptualcz.cz)
Originál zde: Čo priniesol baranovírus druhá časť.pdf (vk.com)
Comments