• Konceptuál CZ

Heraldika ve správě zemí a národů. V.V.Pjakin

Aktualizace: led 29

Česká verze https://www.konceptualcz.cz/heraldika-ve-sprave-zemi-a-narodu

Vážení přátelé Otázky a odpovědi tento týden nebudou a tak jako na zavolanou mi přišel e-mail od jednoho dobrého člověka, který přeložil a ke zveřejnění mi poslal Pjakinovo video o vlajkách. Co myslíte, našel by se někdo, kdo by video otitulkoval? Také překlad do češtiny by se hodil, dnešní mladá generace má ke slovenštině mnohem dál, než ta moje.


Moderátor: „Máme dve otázky od Anatolija. Spomínali ste dvoch Globálnych prediktorov: európskeho, eurázijského a atlantického. Koľko ich existuje? Ako sa kontaktujú medzi sebou? Aké ciele má každý z nich? Kontroluje nejaký Globálny prediktor Putina? Sú Rockefellerovci a Rothschildovci podriadení rôznym Globálnym prediktorom?“


Valerij Viktorovič: „Budem odpovedať a vy ma usmernite, aby som odpovedal na všetky otázky. Otázka je veľmi rozsiahla a keďže sa týka priamo diania na Ukrajine, budem sa snažiť zodpovedať čo najviac. Pretože, ako som spomínal, európske, eurázijské a atlantické odvetvia Globálneho prediktora sú rozhodujúcimi pri riešení konfliktov na Ukrajine, aby sa tam neobjavil vzájomný...“


Moderátor: „Prvá otázka. Koľko ich existuje celkovo?“


Valerij Viktorovič: „ Existuje len jeden Globálny prediktor, jeden na svete. Má však dve odvetvia: eurázijské a atlantické. Prečo je to tak? Pretože Globálny prediktor funguje na princípe tandemu. To znamená, že jeden tím zadáva úlohu, druhý tím ju rieši, ale tím, čo zadáva úlohu, ju tiež rieši, a potom si porovnávajú riešenia.


Začiatky Globálneho prediktora siahajú do starovekého Egypta, do dvoch miest: Memfisu a Téb. Aj jedno, aj druhé mesto boli niekedy hlavnými mestami starovekého Egyptu. Téby sa označovali bielou farbou, ako symbol rieky Níl, ktorá keď tečie v horách je bielej farby, a Memfis červenou farbou. Tu existuje veľa interpretácií, ale jedna z nich je tá, že červená farba je symbolom zapadajúceho slnka. Interpretovali to aj cez papyrus. Ale to nie je dôležité. Treba rozumieť len tomu, že mali farebnú symboliku: bielu a červenú. A keď sa Južný a Severný Egypt spojili, faraón začal nosiť bielo-červenú korunu. Zanecháme pád starovekého Egyptu a prejdeme k súčasnosti.


Globálny prediktor si neskôr pri procesoch globalizácie po celom svete našiel nové sídlo – Taliansko. Keď sa žreci stretávali a riešili nejaký problém, kolovala medzi nimi guľa, ktorá symbolizovala Zem. Pri kolovaní gule bolo jedenásť žrecov – desať žrecov hierofantov a vodca tohto tímu v meste Téby a desať žrecov hierofantov, ktorí čítali osud, a ich vodca v Memfise. Pri stretnutí tvorili dva tímy po jedenásť osôb. Ako futbalové tímy. Mimochodom, futbal pochádza práve z tejto diskusie o riešení svetových problémov. Čiže, oni sa stretávali a riešili problémy, ktorým čelil Egypt a celý svet z hľadiska globalizácie. Dva tímy, nachádzali sa v rôznych mestách a riešili rôzne úlohy. Museli vynájsť rôzne spôsoby riešenia tej istej úlohy. A keď už sme pri tom, rozlišovali sa nielen farbou, ale aj metódami riešenia problémov. Jeden tím navrhoval evolučné spôsoby, mierové, nenásilné alebo skôr mierne násilné. Druhý navrhoval revolučné riešenia. Podľa toho, aký problém riešili, si vedeli zvoliť spôsob riešenia. Buď násilnou metódou zvrhnutia niekoho (vojna, revolúcia), alebo miernou, podľa motta, že kde neprejde vojsko, prejde somár naložený zlatom; alebo úplatkom, zavedením nepravdivých informácií atď.


Približne v 12. storočí sa Globálny prediktor v plnej miere usadil na európskom kontinente, práve v Taliansku. Geograficky bol Globálny prediktor rozdelený na dve časti - Janovskú republiku na jednej strane talianskeho polostrova a Benátsku republiku na druhej strane talianskeho polostrova. Janovská republika však tvorila monolitický útvar a Benátska republika bola nárazníkovým stavom inej časti Globálneho prediktora.


V 12. storočí Globálny prediktor prešiel na inú symboliku. V tom čase bolo totižto oveľa viac subjektov globálnej politiky, ktoré museli komunikovať, a tieto subjekty mali svoju vlastnú heraldiku. A tak Janovskú republiku identifikovala biela vlajka s červeným krížom, ktorá symbolizuje zjednotenie. Je to tá istá biela farba, ale je tam červený kríž. A benátska vlajka, ak sa pozriete, je červená s levom. A kde, ako vieme, je červená vlajka s bielym krížom? Švajčiarsko. Vráťme sa do Janova. V Janove boli námorníci, ktorí odovzdali túto vlajku Anglicku v 12. storočí. Už vtedy túto vlajku zafixovali v Anglicku. A pokiaľ ide o Benátsku republiku, vo veci implementácie globálneho riadenia sa Benátska republika nachádzala vo veľmi výhodnom postavení. Faktom však je, že Benátsku republiku napadli Longobardi, čo vážne porušilo plány Globálneho prediktora a Globálny prediktor vzhľadom na budúcu situáciu tipoval na Švajčiarsko. A Benátska republika bola výkonným modulom červených.

Byzantská ríša bola zapojená do určitej úlohy. O tom, že nemala mať veľkú historickú perspektívu, hovorí jej vlajka. Existoval jeden štát, ktorý vykonával vôľu aj Janovskej republiky, aj Benátskej republiky. Bola to republika Lucca. Jej vlajka bola bielo-červená. Presne taká istá, akú má teraz Poľsko.


Keď sa objavilo takéto rozdelenie, Globálny prediktor pokračoval vo svojej funkcii. Ale opakujem, on už od začiatku predvídal, a keď bola založená Osmanská ríša, za účelom konfrontácie s Byzanciou, ktorá sa podľa ich názoru nevyvíjala tak, ako by sa mala (ide o kresťanstvo), Globálny prediktor začal sťahovanie. Janovská republika zostala na svojom pôvodnom mieste a Benátska republika sa sťahovala na nové miesto - na územie Holandska. Časť kádrového zboru bola prevzatá z republiky Lucca. Toto sa udialo v polovici 15. storočia.

Keď začali migrovať, potrebovali silovú zábezpeku, preto bolo Holandsko veľmi silnou krajinou. Keď je krajina bezpečná, neexistujú vojny, a je dostatok všetkého, vtedy sa narodí veľa detí. A keď sa pozriete na obrazy vtedajších holandských maliarov, uvidíte, že bol propagovaný kult materstva – treba mať čo najviac detí. Najmä obraz van Eycka „Manželia Arnolfiniovci“ z roku 1434, kde sa jeden zo zobrazených veľmi podobá Vladimirovi Vladimirovičovi Putinovi, je z tohto obdobia.


Objavila sa teda táto situácia: existuje Globálny prediktor euroázijského odvetvia a Globálny prediktor atlantického odvetvia. Všetky krajiny, ktoré spadajú pod jurisdikciu Globálneho prediktora atlantického odvetvia, okamžite používajú červeno-bielo-modré vlajky ako svoje označenie. V akejkoľvek kombinácii. Pozrite, Francúzsko malo bielu vlajku s ľaliami. Hneď ako došlo k revolúcii, aká vlajka sa tam objavila? Holandská.


Rovnaká holandská vlajka sa objavila v našej krajine, keď sa v dôsledku nepokojných čias dostala k moci dynastia Romanovcov. Namiesto červenej ruskej vlajky bola zavedená bielo-červeno-modrá, ktorú teraz poznáme ako štátnu vlajku. Ale nedokázala sa presadiť. A ak za Alexeja Michajloviča už mala všetky šance stať sa štátnou vlajkou, keď Alexeja Michajloviča nahradil jeho syn Peter I., ktorého mnohí nemajú radi, pretože mal protiruské nálady, preklínajú ho, volajú ho „chlapec s mačacími fúzmi“. Ale prečo ho preklínajú? Pretože v plnej miere porušil plány Globálneho prediktora atlantického odvetvia vo vzťahu k Rusku. Nie je vôbec podstatné, či ho riešilo atlantické odvetvie alebo iné, základom zostáva, že Rusko zostalo mimo kontroly Globálneho prediktora.


Ku ktorej vlajke sa Peter I. vrátil? Utvrdil vlajku Ivana Hrozného - červenú. Až na konci, s cieľom rozvíjať moreplavectvo, súhlasil so zavedením bielo-modro-červenej vlajky, presne s tou, ktorú máme teraz, ako obchodnej vlajky.


Globálnemu prediktorovi sa však zmenou dynastie Romanovovcov nepodarilo Rusko úplne ovládnuť. Preto boli v Rusku ďalšie sily. Mali sme čierno-žlto-bielu vlajku. Čierno-žlto-zelené farby majú štáty, ktoré sú pod jurisdikciou Globálneho prediktora euroázijského odvetvia. V Rusku až do pádu dynastie Romanovcov v roku 1917 neexistovala vlajka ako taká. Boj medzi týmito vlajkami, medzi týmito dvoma odvetviami Globálneho prediktora, pokračoval. A neprestával. Vyriešilo sa to tým, že boľševici, ktorí nahradili dynastiu Romanovcov, vrátili čisto ruskú červenú vlajku, čím sa postavili proti Globálnemu prediktorovi.


Ako sa riešili otázky začlenenia Ruska do plánov Globálneho prediktora? Vieme, že Poľsko bolo hlavnou údernou silou v pláne šiestej priority. A má bielo-červenú vlajku. To znamená, že je vykonávateľom v rukách nielen atlantického odvetvia, ale aj eurázijského. Preto od začiatku konalo prostredníctvom poľských magnátov - kráľ sa do toho nepúšťal. Potom sa zapojil aj kráľ, ale aj jeho sa zbavili. Poľsko svoju úlohu nevykonalo. A keď sa zamyslíte, od 17. storočia sa Poľsko neustále hralo na darebáka, bolo v Európe tŕňom v oku, pretože práve táto úloha mu bola zverená. Preto európske mocnosti, napríklad Rakúsko-Uhorsko a Rusko s Nemeckom, uskutočnili rozdelenie lepšie. Pretože iba tak bolo možné zabrániť tomu, aby sa kontrola Globálneho prediktora vykonávala prostredníctvom Poľska, ktoré škodilo všetkým trom ríšam.


Globálny prediktor sa medzi sebou neháda. Vo vzťahu ku krajinám a národom vykonávajú jeho časti tandemové riadenie a tento tandem funguje formou tvorivej súťaže. Majú konkrétnu úlohu a rozhodujú: „Teraz je situácia taká a taká, ale vo vzťahu k tejto krajine začneme konať takto. Revolúcia sa nepodarila. Vráťme sa k iným spôsobom.“ A preto niektorí konajú ekonomicky mierovými metódami, iní revolučnými metódami. Zároveň som naschvál povedal, že ak má štát bielu vlajku s červeným krížom a červenú vlajku s bielym krížom, znamená to jednu vec - bez ohľadu na to, pod jurisdikciu ktorého odvetvia patrí štát, keď sa nad ním vykonáva akákoľvek kontrola, môže použiť mierové aj revolučné metódy. O tomto hovoríme.

Preto, keď bola prijatá vlajka v roku 1991, spadali sme úplne pod kontrolu Globálneho prediktora atlantického odvetvia. A to sa odrazilo na skutočnosti, že sme spadali pod jurisdikciu inej krajiny, ktorá je svetovým žandárom revolučného smeru atlantického odvetvia (USA). Oni taktiež majú červeno-bielo-modrú vlajku. Takže nezáleží na tom, aká je vlajka, dôležité sú farby. Dám vám radu, aby ste vedeli rozoznať, pod akú jurisdikciu spadá krajina. Pozrite na to, čo predstavuje vlajka, a zistíte, na akú krajinu má viac vplyv aké odvetvie. Podľa tohto viete posúdiť aké špecifické metódy sa hlavne budú uplatňovať vo vzťahu k tejto krajine. Odpovedal som na túto otázku?“


Moderátor: „A čo Rothschildovci a Rockefellerovci?“


Valerij Viktorovič: „Rothschildovci a Rockefellerovci. Rockefellerovci boli národná elita Spojených štátov. Globálny prediktor v osobe klanu Rothschildovcov musel veľmi tvrdo pracovať, aby do roku 1910 prevzal kontrolu nad týmto klanom. Na začiatku tohto roku sme rozoberali všetky teórie, vojnu medzi Rothschildovcami a Rockefellerovcami, ako nás ňou oklamali. Venovali sme tomu celý seminár. Začiatkom roku 2013, v zime. Rozprával som tam aj o štruktúre Globálneho prediktora. Teraz sme sa dotkli iba vlajok a vtedy som hovoril o štruktúre Globálneho prediktora.“


Moderátor: „Je Putin pod kontrolou Globálneho prediktora?“


Valerij Viktorovič: „Putin nie je pod kontrolou žiadneho Globálneho prediktora. Putin presadzuje svoju vlastnú globálnu politiku, ktorá sa odráža na portrétoch Putina v Ríme a na portréte Putina v obraze Stalina v Prahe. Už sme o tom podrobne hovorili. Putin realizuje štátnu politiku, globálnu ruskú politiku. Preto sa stal riadnym účastníkom tvorivej súťaže o určenie osudu sveta. Je v tomto na úrovni s Globálnym prediktorom. Preto keď hovoria, že je potrebné niečo riešiť s Ukrajinou. Ukrajina, ktorá nič nereprezentuje, nie je všeobecne subjektom medzinárodnej politiky, je objektom, absolútnym objektom.


Máme situáciu: Putin robí rozhodnutie, podľa ktorého krajiny SNŠ budú platiť svojimi vnútornými národnými menami. Každá krajina nesmierne vyhrala, najmä ak by Ukrajina začala platiť hrivnami v krajinách SNŠ, získala by asi dva a pol miliardy dolárov ročne. Teraz však má každý rok stratu 1,5 miliardy dolárov len preto, že platí v dolároch. A ako na to reagovala ukrajinská vláda? Nie, „rodný“ dolár nepredáme za žiadnu cenu. O akej suverenite, s prepáčením, môžeme hovoriť?


Preto, samozrejme, Putin rieši všetky otázky. A mimochodom, v tom spočíva Putinova bezpečnosť – v implementácii globálnej politiky. Takmer okamžite vstúpil do riešenia globálnych problémov sveta, a tak si zabezpečil vlastnú bezpečnosť. Presadzovaním globálnej politiky si zabezpečil bezpečnosť aj svoju vlastnú, aj štátu.“



Moderátor: „Druhá otázka. Raz ste povedali, že Vladimir Michajlovič Zaznobin bol na rokovaní v Ríme s eurázijským odvetvím Globálneho prediktora. Povedzte nám o stretnutí viac. Ako ho pripravovali? Ako sa uskutočnilo? Kto bol z našej strany? Kto bol z druhej strany? Na čom sa dohodli? Aké sú mechanizmy zabezpečenia plnenia dohôd? A vo všeobecnosti, kto osobne riadi tieto odvetvia, pretože každé odvetvie by malo mať 11?“


Valerij Viktorovič: „Povedal som, že také stretnutie bolo, ale nepovedal som, kde a kedy. A ak to sám Vladimir Michajlovič nepovedal, tak ma ospravedlňte, všetky otázky musíte smerovať na Vladimíra Michajloviča. Keď ich zodpovie, vtedy sa o tom budeme baviť. Medzitým nebudeme v tejto súvislosti nič vymýšľať ani rozprávať.


Čo sa týka odvetví, o tom sa môžeme rozprávať. V minulom videu „Otázky a odpovede“ sme povedali, že existujú dve odvetvia a dve stupnice farieb vlajok, ktoré ukazujú, kto koho ovláda. Atlantické odvetvie je založené na vlajkách, ktoré majú v Holandsku a Veľkej Británii. Teda červeno-modro-biele farby. Ide o USA, Rusko a ďalšie krajiny. Všetky krajiny, ktoré prešli revolúciou, okamžite dostávajú túto vlajku.


Tie krajiny, ktorých vlajky majú čiernu, žltú, zelenú farbu, patria pod jurisdikciu Globálneho prediktora eurázijského odvetvia.


Kto ho personálne riadi? Táto otázka je už trochu konšpiračná, a my sme o tom nikdy nehovorili. Hovorili sme z hľadiska všeobecného priebehu vecí. Zo všeobecného hľadiska, v súčasnosti existujú dve operačné centrá alebo riadiace moduly, prostredníctvom ktorých fungujú Globálne prediktory. Globálny prediktor, atlantické odvetvie, je zastúpený vo forme predstierania nazývaného „Britská koruna“. Britská kráľovská rodina. Opakujem, nejde o Globálneho prediktora, ale o predstieranie, za ktorým je vlastne odvetvie Globálneho prediktora, atlantické odvetvie. Ďalšie také predstieranie je v podobe inštitúcie pápežstva a štátu Vatikán. Toto je eurázijské odvetvie.


Globálny prediktor je v skutočnosti, ak sa pozrieme na fakty súčasnej politiky, predstavený bielym krížom – Švajčiarsko, a bielou vlajkou s červeným krížom - Janov. Preto nie je náhodné, že v roku 1922, keď kapitalistické krajiny začali uznávať mladý Sovietsky štát, sa táto prvá konferencia, ktorá prelomila sféru diplomatickej diskriminácie, uskutočnila práve v Janove. Na otázku „Prečo v Janove?“ odpovedali, že sa prezidentovi Spojených štátov Wilsonovi zdalo, že navrhli v Ženeve. Aký je rozdiel, Ženeva alebo Janov? Vysvetlite, prosím. Prečo súhlasí so Ženevou, ale nesúhlasí s Janovom?


Aká je potom podstata Janova? Podstatou Janova je to, že Janovská republika spolu s Benátskou republikou boli dvoma centrami Globálneho prediktora. Ale Janovská republika bola skutočným centrom jedného z odvetví Globálneho prediktora. Eurázianizmus a atlantizmus sú nové pojmy. A počas svojej existencie boli rozdelené na červené a biele, južné a severné, čo môžeme sledovať vo všetkých občianskych vojnách na svete. Ale zmena týchto vlajok bola spôsobená tým, že do medzinárodnej politiky bolo zapojených veľmi veľa štátov. Preto sa objavili také rozdelenia.


Nemôžeme hovoriť o priamych dôsledkoch, že títo pochádzajú z Téb, a títo pochádzajú z Memfisu, z jednoduchého dôvodu, že napríklad na vytvorenie Holandska, následne Veľkej Británie, bola potrebná veľká personálna báza. A túto personálnu bázu presunuli z Janovskej republiky, Republiky Lucca (bielo-červená vlajka, o ktorej som hovoril v minulom videu), a z väčšej časti z Benátskej republiky.


A Janovská republika. Predstavte si, že v 12. storočí, keď v Anglicku zaviedli vlajku Janovskej Republiky, odôvodnili to tým, že Janovčania dobre plávali. Z akého dôvodu?

Pokiaľ ide o moc Janovskej republiky, nesmieme zabudnúť, že Mamajovej armáde patrili aj janovskí pikári. Boli vyslaní, aby pomohli zničiť Rusko.“



Moderátor: „V poslednom videu ste sa dotkli témy farieb vlajok, rozdelenia na dve odvetvia, bielo-modro-červené atlantické a čierno-žlto-zelené eurázijské. Ako potom je možne vysvetliť, že japonská vlajka predstavuje biely obdĺžnik s červeným kruhom a vlajka Brazílie je kombináciou zelenej, žltej a modrej farby? Alebo čo sa dá povedať o krajinách, kde vlajky kombinujú farby oboch odvetví, napríklad Taliansko, Španielsko, Nemecko alebo Kazachstan?“


Valerij Viktorovič: „Otázka je, samozrejme, legitímna, ale je kladená v domnienke, že všetko sa deje v ideálne laboratórne čistých podmienkach. A keď som o tom hovoril, možno som sa na to nesústredil v poslednom videu, ale vždy sa snažím podotknúť, že existuje nejaká orientácia, ktorá by mohla pomôcť vymedziť oblasti jurisdikcie Globálneho prediktora vo svete. Môže to pomôcť, ale neznamená to, že to dokáže preukázať na sto percent.


Čo sa týka Japonska, Globálny prediktor vo všeobecnosti nefunguje za akýchkoľvek ideálnych podmienok. Pôvodne boli v Egypte iba červená a biela farba. V Európe, kde sa objavilo veľa subjektov medzinárodnej politiky a medzinárodných vzťahov, nestačili, a preto s tým museli nejako manévrovať a prispôsobovať. A preto si zvolili takú cestu, ktorú som vymedzil. Ale stále sa stretávajú s odporom tých krajín, v ktorých sa snažia prevziať kontrolu. A stávajú sa rôzne veci. V Japonsku, napríklad, je takáto situácia: keď Japonsko bolo v okupácii po druhej svetovej vojne, Američania začali riešiť odsúdenie japonského imperátora ako vojnového zločinca. Keby sa toto stalo, jednoznačne by došlo k zmene celej symboliky Japonska. Stalin to však nepovolil. V dôsledku tohto Japonsko zachránilo symboliku svojho štátu počas okupácie. Ale ono je doteraz okupované. Stále platí, že je okupované na šiestej priorite, koncepčne zostalo na prvej priorite. Tak či onak, šiesta priorita, bez ohľadu na to, ako dlho trvá okupácia Japonska, zanikne, a japonský koncept tlak šiestej priority prekoná.


Nemôžeme ale riešiť Japonsko bez Číny. Toto je veľmi veľká otázka, ktorú by som teraz nechcel riešiť. Ale chcem povedať nasledujúce: keď sa pozeráme na symboliku všetkých štátov, samozrejme sa na ňu musíme pozerať z hľadiska koncepcie verejnej bezpečnosti. Aj keď ju netolerujete, potrebujete priority riadenia, úplnú funkciu riadenia, typy sociálnej vlády.

Vysvetlím na príklade. Keď som spomínal Janovčanov a Benátčanov, hovoril som že Benátčania sú len výkonným modulom červených. Sú bieli a červení z Egypta. Južní a severní, na tom nezáleží. Výkonný modul, Švajčiarsko, základňa červených, fakticky založili v roku 1815, a my sme hovorili o tom, že delenie sa začalo v 12. storočí. Ako môžeme vôbec riešiť Taliansko a vplyv červených a bielych, Janovčanov a Benátčanov (hypotetických Benátčanov, ktorí reprezentovali červených a Janovčanov, ktorí reprezentovali bielych) a nespomenúť Florenciu? Biela vlajka s ľaliou. Toto som tiež nespomínal, pretože za päť minút to nestíham rozobrať. Florencia je výkonný modul Janovčanov.


Malo to vplyv na to, že bol pokus preniesť výkonný modul Janovčanov na územie Francúzska za čias dynastie Merovingovcov. A Paríž dostal svoj názov nenáhodne. Starí Rimania, ktorí postavili Lutetiu, ani netušili o žiadnych Parisioviach alebo akýchkoľvek keltských kmeňoch. Založili mesto a pomenovali ho Lutetia. Ale až za čias Merovingovcov (zaujímavé priezvisko, však? Vždy ho počujeme ako náhle sa bavíme o globalistoch) Paríž dostal svoj názov. Prečo zrušili bielu vlajku s ľaliami v Paríži? Pretože Bourbonovci narušili tento scenár, keď Henrich IV. ohrozil riešenie problémov Holandska. Vtedy problém vyriešil nôž. Dynastia im zavadzala ešte takmer 150 rokov a nemali možnosť zničiť ju rovnakým spôsobom, ako bola zničená dynastia španielskych Habsburgovcov – prostredníctvom inbrídingu.


Preto konali rôznymi spôsobmi. Keď sa Francúzsko, ktoré sa malo stať kultúrnym centrom a nahradiť Florenciu, vymanilo spod vplyvu globalistov a následne bolo zlikvidované, znovu zaviedli revolučnú vlajku.


Čo sa týka konfliktu farieb, tu je taký príklad. V roku 1400 sa čierny dvojhlavý orol na žltom pozadí stáva erbom Svätej rímskej ríše. A v roku 1470 bol korunovaný cár Ivan Vasilievič Hrozný. Prepáčte, v roku 1470 sa oženil so Sofiou Palaiologovnou a zaviedli erb s čiernym dvojhlavým orlom na červenom pozadí.


Čo sa vtedy stalo? Ivan Vasilievič si stanovil za úlohu vykonať globalizáciu podľa vlastného konceptu. A na tieto účely používal Byzanciu, Východnú rímsku ríšu, ktorá plne cítila priateľské objatia Západnej rímskej ríše. Benátčanov, ktorí organizovali štvrtú križiacku výpravu, ktorá je známa vďaka porážke Konštantínopolu.


Čiže dvojhlavý orol bol aj v Svätej rímskej ríši, aj v Rusku. Kto vyhral? Svätá rímska ríša zanikla v roku 1806 a dvojhlavý orol zostal u nás. Ale toto je pokus presadiť inú symboliku, tú, kde ju riadenie nahradené prostredníctvom revolúcie. Tam je červeno-modro-biela stupnica jednoznačnejšia z jednoduchého dôvodu, že tam sú politické režimy zavedené revolučným spôsobom. To však neznamená, že to úplne zodpovedá konaniu Globálneho prediktora tohto konkrétneho odvetvia. Jeľcin ešte zodpovedal tomuto smeru, Putin už nezapadá, ale symbolika sa ešte nezmenila.


Čo sa týka Kazachstanu, keď narazili na svojvôľu, osobnostný faktor, vtedy zaviedli určitú vlajku. Globálny prediktor nie je všemocný. Je nútený rátať so súčasnými okolnosťami, súčasnými riadiacimi štruktúrami, ktoré sa snaží globalizovať. A v skutočnosti má potrebu rozdeliť všetko podľa takej farebnej stupnice, ktorá bola vyjadrená vytvorením Svätej rímskej ríše.


Pár slov o Svätej rímskej ríši, Holandsku. Holandsko bolo pod španielskymi Habsburgovcami a Janovčania sa tu nevyskytovali. Aj keď mnoho výskumníkov raného kapitalizmu rozlišuje také obdobie, ktoré sa bežne nazýva „janovsko-iberské“. Iberský polostrov, Španielsko.


Janovčania v skutočnosti ovládli Holandsko, ale nakoniec sa z neho stala základňa červených, revolucionárov, pretože výkonný modul Benátky bol eliminovaný pri vzniku Osmanskej ríše, čím sa vyriešila otázka Východnej rímskej ríše.


Všetci výskumníci uvažujú nad fenoménom, vďaka ktorému sa Benátčania začali podieľať] na tajných záležitostiach Osmanskej ríše počas celej jej existencie. Boli to práve „Benátčania“, ktorí vytvorili mladoturkov. „Benátčania“ v úvodzovkách, pretože Benátska republika sa stala hlavnou personálnou základňou holandského presídlenia. Toto je všeobecne rozsiahla otázka, ktorú sa nedá zmestiť do piatich minút. Ale celkovo má Globálny prediktor v priebehu toľkých storočí jednu tendenciu: to, čo je nahradené revolučným spôsobom v odvetví, ktoré dnes nazývame atlantistami Globálneho prediktora, je predstavené červeno-bielo-modrou farbou. Ale na príklade Ruska vidíme, že nie je schopný prevziať kontrolu nad všetkým.


To, čo je pod jurisdikciou eurázijského odvetvia, je predstavené čierno-žlto-zelenou farbou. Tieto farby musia byť prítomné na vlajke. Aké budú vlajky samy o sebe, (samozrejme, že by bolo dobré, aby boli ako nemecká vlajka), v konečnom dôsledku nie je tak dôležité.

Vlajka, ktorá mala byť cisárskou v Rusku, bola bielo-žlto-čierna vlajka. Samozrejme, chceli presadiť tieto farby, ale nefungovalo to, pretože čelili skutočnému riadeniu. Preto existuje určitá variácia. Nemecko je teraz pod štrukturálnym riadením atlantických globalistov – atlantistov po okupácii Nemecka na konci druhej svetovej vojny. Ale zostala vlajka, ktorá preukazuje jurisdikciu eurázijského odvetvia.


Existuje veľa premenných a je jednoducho nemožné povedať, že toto je tak a nie inak. Povedal som, že sa o nich dá uvažovať ako o niektorých orientačných bodoch, ktoré pomáhajú zorientovať sa v tom, aké odvetvie má kde väčší vplyv. To, že Nemecko má stále rovnakú vlajku, ktorá sa nezmenila ani po okupácii, znamená iba jednu vec – Nemecko zostalo v jurisdikcii eurázijského odvetvia Globálneho prediktora a operatívnym riadením poverili USA, ktoré spadajú pod atlantické odvetvie Globálneho prediktora. Neexistuje konkrétne rozhraničovanie, pri ktorom konkrétna vlajka znamená konkrétnu vec. Vysvetlil som rozhraničovanie vo farbách, aby ste sa vedeli zorientovať v otázkach a problémoch. Aby ste mali počiatočný bod orientácie. A vo farbách je veľa problémov.


Preto, ako som už povedal, bez Číny nemôžeme uvažovať o Japonsku. Čína má červenú vlajku, Japonsko bielu vlajku so všetkými následnými dôsledkami. Toto sú veľmi rozsiahle otázky, ktoré nie je možné zmestiť do piatich minút. Dúfam, že teraz si rozumieme.

740 zobrazení0 komentář

Nejnovější příspěvky

Zobrazit vše

I jeden člověk může přivést osla k řece, ale ani 40 lidí ho nedonutí pít.