• mmakovy

Vnútorný prediktor SSSR VOJNA ŠTÁT BOĽŠEVIZMUS

Aktualizováno: 13. 5.

Přátelé, kolega Marian Smolik přeložil I. svazek trilogie Válka, Stát a Bolševismus. Předkládám vám krátkou ochutnávku a bylo by fajn, kdyby se našel někdo, kdo to přeložil do češtiny. Celá kniha je ke stažení zde nebo zde.

Tak přátelé, teď se podržte, našla se dobrá duše, která slovenský text převedla na český a ten je ke stažení zde. Text je to čerstvý, na jeho kontrolách se ještě pracuje, ale pro začátek na jeho lepší chápání je to plně dostačující.

Vnútorný prediktorSSSR VOJNA ŠTÁT BOĽŠEVIZMUS Zväzok 1 ŠTÁT Aké sú princípy budovania štátu založeného na kompetenciách, ktoré štát musí mať, ak chce fungovať? Ako sa líšia konštruujúce štáty od projektovo-vykonštruovaných štátov?Ako sa definuje suverenita štátu a ako je ovplyvnená počtom jeho obyvateľov? Ako v skutočnosti prebiehala „studená“ vojna medzi ZSSR a kolektívnym Západom? Ako pracovalsovietsky vesmírny program pre záujmy USA? © Publikované materiálysú majetkom ruskej kultúry, a preto na ne nikto nemá autorsképráva. V prípade, že právnická alebo fyzická osoba prevedie autorské práva zákonom stanoveným spôsobom na seba, čaká toho, kto to urobil, odplata za krádež, vyjadrená zlou „mystikou“, ktorá prekračuje medze právneho systému. Napriek tomu má každý, kto si to želá, plné právo, na základe svojho chápania verejnoprospešnosti, kopírovať a reprodukovať tieto materiály v plnom rozsahualebo po častiach všetkými prostriedkami, ktoré má k dispozícii, a to aj na komerčné účely. Ten, kto tieto materiály pri svojej činnosti používa, preberá osobnú zodpovednosť za to, že ich bude citovať alebo uvádzať odkaz na ne v plnom kontexte. Pokiaľ by nedostatočný kontext spôsobil skreslenie významu týchto materiálov ako celku, vinníkovi hrozí „mystická“, mimosúdna odplata.

OBSAH I. ŠTÁT.......................................................................................................................... 5 Čo je štát?................................................................................................................... 5 Krížnik....................................................................................................................... 9 Historické štáty a projektovo vykokonštruované štáty............................................... 15

ÚVOD Vdňoch 17. až 19. februára2017 sa v Nemecku konala tradičná Mníchovská konferencia o bezpečnosti. Táto konferencia je významným medzinárodným podujatím. Koná sa každoročne od roku 1962. Do roku 1993 sa nazývala „Konferencia o vojenských záležitostiach“ (nem. Wehrkundetagung) a konala sa pod záštitou Kresťanskosociálnej únie. Od roku 1998 ju financuje nemecká vláda. V roku 2017 sa na konferencii zúčastnilo viac než 30 hláv štátov a vlád a viac než 80 ministrov obrany. Dňa 17. februára 2017 došlo k udalosti, ktorá nezaujala nečinnú verejnosť a nedostalo sa jej patričného uznania ani zo strany súčasných politikov, ani zo strany im slúžiacich pseudopolitológov. Vten deň moderátor panelovej diskusie,šéfredaktor britských novín Financial Times, Philip Stevens,po skončení prvej časti diskusie otvoril reláciu otázkamiz publika. Medzi tými, ktorí chceli účastníkom diskusie položiť otázku a zdvihli ruku, bola aj prezidentka Estónska Kersti Kaljulaidová. „Táto dáma sa chce niečo opýtať.. Bolo by pekné, keby ste mohli povedať, kto ste a koho zastupujete,“ oznámil F. Stevens z pódia. Tým dal K. Kaljulaidovej príležitosť položiť otázku. „Ďakujem, som Kersti Kaljulaidová, prezidentka Estónska,“ predstavila sa predtým, ako položila otázku. Táto udalosť ukazuje, že nie všetky štáty sú si medzi sebou rovné: · Prezidentov niektorých štátov okamžite rozpozná každý človek na svete, zatiaľ čo p- rezidentov iných štátov nepoznajúani ľudia, ktorí sa profesionálne venujú politike. · Štátnych funkcionárov (dokonca to nemusia byť ani prezidenti, ale len viac-menej vysokopostavení úradníci) niektorých štátov pozývajú, aby sa zúčastnili diskusie, zatiaľ čo obyvatelia iných štátov sú „poctení“ (a aj to nie vždy) poskytnutím možnosti pýtať sa účastníkov diskusie v rámci otázok z publika. A tu vzniká otázka: akú úlohu hrá vo svetovej politike štát Estónsko,ktorého rozloha je 45 227 km², čo je menej než ruský región Pskov, ktorý s ním hraničía ktorého rozlohaje 55 300 km²? Pokiaľ ide o počet obyvateľov, sú tieto oblasti porovnateľné: Estónskomá približne 1,3 milióna obyvateľov (ale v skutočnosti je to oveľa menej), zatiaľ čo región Pskov má najmenej 667 tisíc obyvateľov. Prečo je Estónsko štátom? Azda preto, lebo má menej obyvateľov než región Pskov?


Čierna Hora má dokonca ešte menšie územie než Estónsko – 13 812 km² a počet obyvateľov je rovnaký ako v regiónePskov - 679 tisíc ľudí. x Pritom Čierna Hora je štát, zatiaľ čo región Pskov nie je. Táto udalosť na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii tak postavil celú spoločnosť pred potrebu odpovedaťna nasledujúce otázky: Čoje štát? Aké vlastnosti musí mať krajina a jej obyvateľstvo, aby sa dalo zabezpečiť fungovanie štátu? Prečo sú niektoré štáty subjektmi medzinárodnej politiky, zatiaľ čo iné sú geopolitickými bodmi – geografickým priestorom, ktorý je predmetom konfrontácie pre systém(y) riadeniana nadnárodnej úrovni? Ako sa riadi štát? A ako je to vyjadrenéna štátnej vlajke? Majú národné elity vždy záujem na tom, aby bol štát, ktorý riadia, zameraný na ochranu národných záujmov obyvateľstva? Spoločnosť si bude musieť čo najskôr odpovedať na tieto otázky – ale aj na mnohé ďalšie otázky súvisiace s definíciou toho, čo je štát. A od toho, aká bude táto odpoveď, závisí to, aké budú národné štáty: · môžu byť prostriedkom potláčania a vykorisťovania obyvateľstva, alebo · môžu byť prostriedkom uspokojovania potrieb spoločnosti vo vývoji, pri čom si každý človek bude osvojovať svoj geneticky podmienený tvorivý potenciál. Morálne chybná štátnosť potláča a likviduje konštruktívne iniciatívy vychádzajúce z jej podriadenej spoločnosti, čo následne len prispieva ku generovaniu nových problémov a prehlbovaniu starých problémov, v dôsledku čoho sa kríza môže len zhoršiť... V takýchto spoločnostiach je nevyhnutný konflikt medzi morálnym a zlomyseľným falošným vlastenectvom a „elitou“a spravodlivým skutočným vlastenectvom niektorej časti spoločnosti. Preto je pre život spoločnosti ako celku a každého člena spoločnosti jednotlivo potrebné poznať a pochopiť, ako štáty vznikajúa ako sa riadia. Musíte to vedieť, aby ste nestratili svoju vlasť, aby ste nestratili svoju národnú kultúrnu identitu, a aby ste nestratili svoj ľud v dôsledku kultúrnej agresie nepriateľa, ktorý sa snaží iba zmocniťsa územia a jeho rôznych zdrojov, zatiaľ čo miestne obyvateľstvo je pre neho len príťažou. Je potrebné pochopiť dôvody, prečo sa jednotliví predstavitelia miestneho obyvateľstva stavajú na stranu agresora a začínajú bojovať proti vlastným ľuďom a proti svojej vlasti, pri čom dali prednosť možnosti byť otrokmi agresora.


I. ŠTÁT Každý systém má schopnosť rozvíjať sa alebo aspoň prežiť za predpokladu, že jeho zdrojovémožnosti nie sú menšie než je tlak okolia. Nedostatok možností zdrojov treba kompenzovať zlepšením kvality riadenia. – Pravidlo DVTR. Možnosti zdrojov sú však limitované a rovnako sú limitované aj možnosti zlepšeniakvality riadenia týchto zdrojov. Pritom oba tieto faktory podmieňujú možnosť zabezpečenia rozvojaalebo aspoň prežitiasystému. Vovzťahu k štátu to znamená,že existuje určitá spodná hranica zdrojových schopností ľudí (obyvateľstvo, veda a vzdelanie,priemyselná výroba, potravinová bezpečnosť, ozbrojené sily), ktoré štát tvoria. Ak sa táto spodná hranica nedosiahne, potom nie je jeho existencia štátu a jeho suverenity možná. Čo je štát? Štát je systém samosprávy spoločnosti, ktorý zaisťuje rozvoj alebo prinajmenšom prežitie ľudí bez straty kultúrnej identity pod vplyvom vonkajších faktorov. Kedysi, počas všeobecného stavu vývoja civilizácie na planéte Zem, definovaného ako obdobie „kmeňového systému“, stačilo na existenciu štátu iba niekoľko desiatok ľudí z klanu alebo kmeňa. No keď si pri využívaní prírodných zdrojov (polia, lesy, vodné plochy) konkurovali viaceré kmene, vtedy menej početné kmene. · buď odišli na menej priaznivé a menej úrodné územie alebo · alebo sa vo všetkom podriadili početnejšiemu kmeňu a za možnosť žiť na úrodnom priaznivom území úplne stratilisvoju kultúrnu identitua svoju kultúru nahradili kultúrousilnejšieho suseda. Ide o takzvaný „princíp taviaceho kotla“. Takto sa formuje napríklad západný svet. · alebo uzavreli s početnejším kmeňom s